Príchod jari nedalo pocítiť len počasie, ale aj náš sparingový seminár. Taekwondisti znova a zase nesklamali a prekonali svoju únavu a budíky dali na skorú hodinu aj v sobotu (05.03.2011). Zázrak zázrakov, dnes nikto nemeškal, ani pán Tréner...  Zlepšovať sa nechceli len žiaci TKD Academy Slovakia, ale aj TKD UKF Nitra. Nie je nič lepšie, ako spoločné tréningy, semináre a prípravy na páskovanie, či súťaž.

Týmto spoločným cvičením a trénovaním s ľuďmi, s ktorými necvičíme v jednom klube sa naučíme ako najlepšie zredukovať najčastejšie chyby, ktoré robíme.

Tieto semináre sú najlepším spôsobom naučiť sa niečo navyše a nezostať len priemerným žiakom.
Prichádza teplo, čo znamená, že tréningy budú tvrdšie, ťažšie, znesiteľné (kvôli teplu) a letné sústredenie máme tiež na krku. Musíme sa snažiť čo najrýchlejšie nabrať lepšiu kondičku. Kreativita nášho trénera je v tejto oblasti nekonečná, teda cvičenci musia chcieť vládať a pozitívny výsledok bude na svete. Musia chcieť je pekná slovná kombinácia – však?

Ako vždy, začali sme rozcvičkou a strečingom. Po asi 5 minútovom behu sa pre nás začalo ,,peklo“ v podaní trénerovej zábavky. Rôzne druhy skákania a mnoho spôsobov otáčania sa, nám zaručene dalo pocit výletu v Disneylande. Keďže to bol hlavne sparingový seminár, po rozcvičke sme začali s najjednoduchšími formami sparingu, teda Sambo, Ibo a Ilbo matsogi. No nie každému bolo úplne jasné, čo týmito krokovými sparingmi nacvičujeme, preto bolo vysvetlené, že ide o to, aby sa obranca naučil správne reagovať na útok. Posledná hodina seminára prebehla s cvičením vo dvojiciach. Znova úhyby do boku, dopredu a dozadu. Ďalší Disneyland.

To najlepšie sa samozrejme nechalo na koniec. Posledných 30 minút sme strávili voľným sparingom. V jednom kuse, bez prestávok, výmeny parterov boli po 2 minútach. Nikto nedostal príliš na ňufák, čomu sa môžeme úprimne tešiť. Pri posledných dvoch kolách si dovoľujem povedať, že každý z nás už videl ,,všetkých svätých“. Sparing nám dal zabrať hlavne zo strany kondičnej, všetci sme pochopili, že máme čo doháňať. Seminár však odhalil nedostatky z hľadiska správnej voľby dobrého útoku a obrany. Reakcie sú pomalé a náš pohyb po tatami ohodnotil pán tréner novým názvom „medveďku – daj labku“. Tak toto všetko sa musí zmeniť!

Po odložení chráničov sme sa všetci tešili na obed, no pán tréner nám spravil rýchly škrt cez rozpočet a potešil nás so stovkou „brušákov“ a „chrbťákov“. Tu sme minuli posledné zvyšky síl a po úplnom vyčerpaní aj našich posledných síl sa trojhodinový seminár skončil a teda sme sa všetci mohli tešiť domov na obed a na prvú slnečnú marcovú sobotu.

Dnešný seminár hodnotím vysoko kladne a myslím si, že tí žiaci, ktorý ho vynechali, rozhodne môžu ľutovať. Pevne dúfam, že nabudúce nás bude viac a zacvičíme si ešte lepšie.

5.3.2011, Dorka